Počas roka 2022 prebiehal v Trnave výskum, ktorý mal zmapovať situáciu a aktuálne výzvy v oblasti výchovy a vzdelávania. Za jeho realizáciou stojí výskumný tím projektu Učiaca sa Trnava.
Dôvodom pre realizáciu výskumu bolo doposiaľ chýbajúce mapovanie vzdelávacích organizácií v meste a tiež zámer naštartovať proces kolektívneho dopadu v oblasti výchovy a vzdelávania. „Kolektívny dopad je koncept, ktorý predpokladá identifikovanie spoločných priorít jednotlivých aktérov a zosúladenie svojich aktivít tak, aby reálne prispievali k riešeniu konkrétneho spoločenského problému,“ vysvetľuje doc. Martin Brestovanský z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý stál na čele riešiteľského tímu výskumu.
Tím výskumníkov počas niekoľkých mesiacov zmapoval vyše 200 vzdelávacích organizácií pôsobiacich v Trnave a so zástupcami asi 80 z nich zrealizoval aj štruktúrované rozhovory, ktorých cieľom bolo zistiť priority, činnosť, cieľové skupiny aj problémy daných organizácií. Z týchto rozhovorov pri spracovaní dát vyplynulo 10 tematických oblastí, ktoré sú pre trnavské školy, vzdelávacie organizácie či neziskové organizácie dôležité a do ktorých bolo možné zaradiť všetkých zapojených respondentov vyskumu:
- Inklúzia
- Profesijný rozvoj učiteľov
- Výchova charakteru
- Kritické myslenie a čítanie s porozumením
- Uplatnenie na trhu práce
- Zdravý životný štýl
- Kultúrna a estetická výchova
- Environmentálna výchova
- Participácia a aktivizácia mladých ľudí
- Technické vzdelávanie a digitálna gramotnosť
Analýza výsledkov výskumu tiež ukázala, že najväčšia ponuka vzdelávacích aktivít je pre žiakov základných škôl, a tak sa základné školy stávajú „kotlíkom“ rôznych intervencií. Výzvou pre riaditeľov škôl je, aby sa okrem vlastnej stratégie školy zamerali aj na dlhodobú spoločnú stratégiu v oblasti regionálnej výchovy a vzdelávania, podľa ktorej by účinnejšie využívali služby externých poskytovateľov.
Medzi aktérmi vo vzdelávaní v Trnave panuje vo veľkej miere konkurenčný duch. Vystihujú to aj slová jedného z respondentov: „každá inštitúcia sa snaží prežiť a ukazovať, že je najdôležitejšia, a ťažko sa jej priznáva, že bez tých všetkých ostatných nič neznamená“.
Ukazuje sa aj rozdielnosť v mentálnom nastavení zástupcov verejného sektora (školské úrady, NIVAM) a aktérmi súkromného, resp. tretieho sektora. Zásadným rozdielom je aj miera ochoty sieťovať sa – kým súkromný a neziskový sektor je otvorený spolupráci, verejné inštitúcie majú skôr tendenciu ostávať v zabehnutých procesoch. S tým súvisí aj nízka miera zdieľania skúseností medzi jednotlivými aktérmi vo vzdelávaní.
Dobrou správou ale je, že väčšina zapojených organizácií vníma myšlienku kolektívneho dopadu ako pozitívnu a má záujem nadväzovať zmysluplné spolupráce.
V súvislosti s ekonomickým zabezpečením vzdelávania v Trnave možno skonštatovať, že mnoho menších organizácií zápasí s existenčnými problémami – chýbajú im napríklad vlastné priestory alebo dostatočné personálne zabezpečenie.
Trnavské školy zas riešia vo veľkej miere témy inklúzie, profesijného rozvoja učiteľov, digitalizácie vyučovacieho procesu aj digitálnej gramotnosti žiakov a v neposlednom rade aj charakterového a sociálno-emocionálneho rozvoja žiakov. V školách sa tiež čoraz viac objavuje idea školy ako komunitného priestoru – čiže možnosti využívať priestory na rozličné voľnočasové aktivity (nielen) pre deti.
Motivácia pedagógov k celoživotnému učeniu sa ostáva naďalej výzvou, s čím súvisí potreba zavádzať na školy profesijné učiace sa komunity, aby tak boli učitelia pripravení na zmeny, ktoré so sebou dnešná doba prináša.
Vysoké školy v Trnave musia o študentov zápasiť s univerzitami v Bratislave, ale najmä v Česku, preto sa v rámci svojich odborov snažia o najvyššiu kvalitu, čo sa im v prípade niektorých fakúlt darí. Trnavské univerzitné fakulty by chceli viac rozvíjať pred-univerzitné vzdelávanie pre potenciálnych záujemcov, avšak jednou vetou dodávajú, že na takúto činnosť systém financovania nemyslí.
Vďaka výskumu edukačných iniciatív sme nielen zmapovali vzdelávacích aktérov v regióne, ale aj bližšie spoznali východiská ich aktuálnych problémov. Je nespochybniteľné, že skutočné zmeny môžu prísť až po osvojení si celoživotného vzdelávania ako životného štýlu a vnútornej motivácii ľudí k učeniu sa.
Pre naše mesto tiež ostáva výzvou zabezpečiť lepšiu finančnú stabilitu vzdelávacích organizácií, teda kontinuálnu podporu počas viacerých rokov, nielen jedného či dvoch dotačných období.
Všetky spomenuté výsledky sú pre tím Učiacej sa Trnavy dôležitým východiskom pre plánovanie vzdelávacích programov a tvorbu ďalších projektov. Jedným z pozitívnych príkladov môže byť projekt Škola učiteľov, ktorý v týchto mesiacoch pripravujú spoločne viaceré organizácie pod záštitou Learn&Lead, Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity a občianskeho združenia Lifestarter. Škola učiteľov má pomôcť zjednotiť a prepojiť ponuky ďalšieho vzdelávania pre učiteľov, priniesť inovatívne vzdelávacie programy a tiež umožniť pedagógom z Trnavy vycestovať do zahraničia v rámci programu Erasmusplus.
Zaujímavým výstupom výskumu je aj online mapa vzdelávacích aktérov v Trnave a blízkom okolí, ktorá okrem polohy jednotlivých organizácií zahŕňa aj základnú charakteristiku, začlenenie do tematického klastra a vzájomné prepojenia aktérov. Mapa tak môže byť užitočnou pomôckou pri sieťovaní, hľadaní projektových spolupracovníkov, ale aj pre občanov, ktorých zaujímajú rôznorodé edukačné možnosti. Online mapu je možné nájsť na stránke: www.mapa.uciacasatrnava.sk
Výskum edukačných iniciatív bol realizovaný ako súčasť aktivít projektu Učiaca sa Trnava, ktorý zastrešuje občianske združenie Lifestarter v spolupráci s Mestom Trnava a v rámci ktorého sa Trnava v roku 2022 ako prvé slovenské mesto stala súčasťou Globálnej siete učiacich sa miest UNESCO.
Výskum sa uskutočnil vďaka tímu výskumníkov z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity a aj vďaka finančnej podpore Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a Mesta Trnava.
Nižšie nájdete k dispozícii kompletnú správu z výskumu.
Foto: Lifestarter / výskumný tím Učiacej sa Trnavy: Juraj Šimkovič, Martin Brestovanský, Beáta Danišová, Juraj Štofej
